Publikácia Svetlo na hrane je katalógom k výstave z roku 2014. Tu sa o výstave dočítate viac: http://2011.sng.sk/sk/uvod/vystavy/minule/2015/svetlo-na-hrane

Tu je text k výstave SNG:

Slovenská národná galéria Vás pozýva na výstavu Svetlo na hrane. Moderna a neskorá moderna. Architektúra vo fotografii. Koncepčne ju pripravili kurátorky Slovenskej národnej galérie Lucia Almášiová a Viera Dlháňová. V priestoroch tretieho poschodia Esterházyho paláca Vám predstaví vyše 200 diel od viac ako 60 autorov zo zbierok múzeí a galérií, ako aj z ďalších inštitúcií a od súkromných majiteľov z celého Slovenska i z Českej republiky.

Výstava sa po prvý raz venuje fotografii modernej architektúry ako samostatnej téme v rámci dejín slovenskej fotografie i v rámci oblasti architektonickej tvorby. Podnetom na realizovanie výstavy bola absencia reflexie tejto témy v starších prácach slovenských a českých historikov fotografie a architektúry, tiež nové objavy a spracovania pôvodných fotografických archívov i prvé znaky rozpoznania významu tejto témy v nových publikáciách venovaných obdobiu moderny (Nová vize: avantgardní architektura v avantgardní fotografii, 2005; Nové Slovensko: [ťažký] zrod moderného životného štýlu 1918 – 1949, 2011).

Architektúra ako téma mala pre fotografiu význam už od jej vzniku v roku 1839, z hľadiska rozvoja vlastných vyjadrovacích prostriedkov fotografie však omnoho zaujímavejšie obdobie predstavovala nasledujúca etapa od 20. rokov 20. storočia – obdobie zrodu modernej fotografie paralelné s presadením sa modernej architektúry. V tom období moderná fotografia a moderná architektúra mali viacero spoločných čŕt – odmietanie predchádzajúcej tradície, nové spôsoby zobrazenia a tvorby priestoru, smerovanie k jednoduchosti a odľahčenosti hmoty (formy), hľadanie riešení cez tvorivé experimenty s tvarovou abstrakciou a elementárnymi geometrickými formami, objektmi a štruktúrami, zachytenie novej dynamiky, tiež sviežosť, optimizmus a vedomie tvorby pre novú spoločnosť. Ako dvojrozmerné vizuálne médium pomáhala fotografia významným spôsobom dokumentovať prácu architektov, propagovať a interpretovať ju najmä v súdobej odbornej tlači. Naopak, pre fotografiu bola architektúra modernej doby novou zaujímavou témou a svojou odlišnosťou od tradície podnecovala hľadanie nových modernistických pohľadov, priehľadov a výrezov, alebo motivovala k ďalšej autorskej interpretácii s využívaním prvkov poetiky či s rešpektovaním špecifickej atmosféry miesta. Výstava sa sústredí najmä na tých autorov 20. až 80. rokov minulého storočia, ktorí sa danému žánru venovali sústavnejšie a ich diela boli buď príspevkom v propagácii modernej architektúry, alebo prispeli k rozvoju témy architektúry v rámci samostatných dejín slovenskej fotografie. V postupnom slede predstavíme nielen známejších autorov ako Josef Hofer, Rudolf Sandalo ml., Jaromír Funke, Miloš Dohnány, Viliam Malík, Karel Plicka, Miro Gregor, Ľubo Stacho alebo Tibor Škandík, ale aj tých menej exponovaných –Františka Silaveckého, Antona Horníka, Filoménu Trefnú, Rajmunda Müllera, Jána Slámu, Alexandra Jirouška, Pavla Havrana, Ivana Lužáka alebo Ivana Kozáčka.

Súčasťou výstavy je i výstavný katalóg s dvoma sprievodnými štúdiami. Prvá vysvetlí počiatky formovania a uplatňovania moderných princípov architektonickej tvorby u nás. Druhá poukáže na vzájomné vzťahy a prepojenia medzi autormi-fotografmi a tiež mieru profesionality v danom odbore a rozdiely v autorskom prístupe k fotografii modernej architektúry.

Výstava je zároveň i prehliadkou vybraných architektonických diel obdobia moderny a neskorej moderny. Tie boli a sú svojou originalitou a ideami autorov porovnateľné so súdobou architektonickou tvorbou v okolitých krajinách. Výber fotografických diel na výstave doplnia konkrétne tituly dobovej tlače a v menšej miere i ukážky originálnych architektonických náčrtov alebo plánov k niektorým vybraným stavbám.

Výstava sa venuje 8 hlavným témam, ktoré približujú napríklad tvorbu profesionálnych fotografov medzivojnového a povojnového obdobia, podobu fotografie od amatérov či regionálnych fotografov, fotografiu ako nástroj propagácie v knižnej tvorbe.

Prví profesionáli z Brna a Bratislavy

Výstava začína prehľad autorov v druhej polovici 20. rokov 20. storočia prvými profesionálnymi fotografmi u nás (Josef Hofer, Rudolf Sandalo ml.), objasňuje pozadie ich práce a rozoberá rozdiely ich prístupu k architektonickým dielam (vecný, poetický).

Jaromír Funke a jeho okruh

Oblasť avantgardne poňatej amatérskej tvorby od začiatku 30. rokov v rámci témy zastupujú fotografi spojení so známou Školou umeleckých remesiel (ŠUR) v Bratislave (Jaromír Funke, Miloš Dohnány, Juraj Spudil) i postavy s týmto prostredím iba voľne prepojené (Viliam Malík).

Regionálni fotografi architektúry

Pomerne veľký objem produkcie fotografie modernej architektúry zastupovali príležitostné zákazky regionálnym živnostenským fotografom (Anton Horník, Filoména Horáčková-Trefná, Ladislav Kožehuba a i.) realizované v zmysle vecnej dokumentácie; v tejto oblasti by však bolo potrebné realizovať podrobnejší výskum.

Nadčasové pohľady Karla Plicku

Predvojnové a povojnové obdobie prepája najmä osobnosť Karla Plicku, ktorý svojimi fotografiami zároveň zastupuje kategóriu tvorby fotografie architektúry pre účely propagačnej knižnej produkcie vlastivedného charakteru. V priebehu 40. a 50. rokov sa moderná architektúra stala predmetom záujmu i fotografov pamiatkových ústavov, ich práca však mala najmä retrospektívny dokumentačný účel.

Fotograf v službách architektov

Z bratislavského školského prostredia pochádzal jeden z prvých profesionálnych fotografov architektúry 50. – 80. rokov Rajmund Müller, dlhoročný spolupracovník viacerých slovenských architektov.

Fotografia architektúry pre knižnú tvorbu

Pokračovaním Plickovej práce v tvorbe fotografie architektúry ako súčasti obrazov vlastivedných publikácií bola tvorba Mira Gregora, podobným spôsobom slovenskú neskoro modernú architektúru príležitostne propagovali i fotografi Pavol Havran, Alexander Jiroušek alebo Ján Sláma.

Subjektívna autorská interpretácia

Rovnaké prostredie formovalo záujem i Müllerových neskorších nasledovníkov, spočiatku amatérov, neskôr najznámejšie osobnosti žánru povojnového obdobia – fotografov Ľuba Stacha a Tibora Škandíka. U oboch bolo možné veľmi skoro pozorovať výrazný odklon od objektivizujúcej dokumentácie smerom k sebaistým autorským interpretá-ciám videného architektonického diela.

Architektúra ako objekt záujmu

V menšej miere najznámejšie stavby neskorej moderny priťahovali i rôznych amatérskych fotografov ako boli Pavel Breier starší, Ivan Kozáček, Ivan Lužák a iní.

Súčasťou výstavy je interaktívna projekcia. Cez príbehy troch architektov Ferdinanda Milučkého, Jozefa Lacka a Vladimíra Dedečka rozširuje možnosti vnímania modernej architektúry ako ústrednej témy fotografií na výstave. Divák vstupujúci do interakcie ovláda pohybom ruky obraz projektovaný na stenu. Vizuálny materiál a sprievodné slovo odkrýva inšpiračné vplyvy, ktoré formovali architektov pri navrhovaní vybraných stavieb, doplnené o obrazový materiál, ktorý inak nie je bežnému návštevníkovi dostupný – skice, technické výkresy, fotografie modelov či vizualizácie. Popri projekcii je k dispozícii stavebnica – model modernistickej budovy, ktorá umožňuje vyskúšať si spomínané stavebné princípy, ovplyvňujúce vznik nového tvaroslovia modernej architektúry, aj prakticky. Interaktívna projekcia bola zrealizovaná vďaka Stone Postproduction.

Publikácia Svetlo na hrane je katalógom k výstave z roku 2015. Tu sa o výstave dočítate viac: http://2011.sng.sk/sk/uvod/vystavy/minule/2015/svetlo-na-hrane